Horúčka u detí


Chrípkové obdobie zaklopalo na dvere a my teraz klopeme na dvere lekárov. Horúčka sa pri chrípkových, ale aj bakteriálnych ochoreniach vyskytuje veľmi často a obzvlášť nepríjemná býva, ak ňou trpí dieťa.

Prečo vlastne horúčka vzniká? Je to škodlivý proces, alebo telu pomáha? Ako s ňou bojovať a kedy nasadiť lieky?

Cieľom terapie horúčky nie je znížiť teplotu tela na normálnu teplotu, ale dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu!

Starostlivosť o dieťa s horúčkou zahŕňa nasledovné postupy:

1. Nevyhnutnosťou je pokoj na lôžku.

2. Dieťatu treba zabezpečiť dostatočný prísun tekutín, ale aj energie – podávať ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, potravu s vysokým obsahom sacharidov. V dôsledku rozmiestnenia vody v detskom organizme sa veľký podiel vody nachádza mimo buniek, t.j. extracelulárne. Deti v tomto veku majú väčší telesný povrch, cez ktorý sa tekutiny pri vyššej teplote odparujú. Zvýšením teploty tela o 1°C stúpajú nároky na tekutiny až o 20% (u dospelého o 12%).

3. Veľmi vhodným postupom pri zvýšenej teplote sú obklady, potieranie tela vlhkou tkaninou, vlažná sprcha. Dieťa nie je dobré príliš prikrývať, aby sa teplo neakumulovalo pod prikrývkou, ale aby mohlo sálať do prostredia. Vhodné je ľahké bavlnené oblečenie, ktoré nezahrieva.

Treba sa vyvarovať náhlemu prudkému schladeniu, napr. veľmi studená sprcha -  telo môže na ochladenie zareagovať znížením odvodu tepla a triaška zvyšuje tvorbu tepla. Preto sú vhodné sprchy vlažnou vodou.

4. Teplotu treba znižovať, ak presiahne istú hodnotu.

V literatúre sa hodnoty rôznia. Najčastejšou hodnotou je – u detí je to 38,5°C (38°C ak sa jedná o novorodenca a dojča).

U dospelých dokonca až 39 °C, musí sa však jednať o inak zdravého jedinca – bez kardiovaskulárnych ochorení, či ochorení dýchacieho systému, atď.

Potrebné je individuálne zhodnotenie situácie. To ako sa pacient cíti, či trpí bolesťami hlavy, celkovou bolesťou tela atď. Vtedy samozrejme pristúpime k medikamentóznej liečbe aj skôr.

Zvýšená teplota je obranná reakcia organizmu, v prípade jej skorého utlmenia telo stráca mnohé z významných faktorov boja proti chorobe. Rovnako nie je vhodné tlmiť teplotu po očkovaní. Po podaní vakcíny si telo vytvára protilátky, čo niekedy môže byť sprevádzané vznikom teploty. Znížením teploty je táto obranná reakcia tlmená.

Aké lieky na tlmenie teploty máme k dispozícii?

Malým deťom sa zvyknú lieky aplikovať vo forme čapíkov alebo vo forme sirupu. V neskoršom veku sa nasadzujú tablety.

Na výber máme dve liečivá:

  • - paracetamol – Paralen, Panadol.
  • - ibuprofen – Nurofen, Ibalgin, Brufen.

5. Liek sa vždy dávkuje podľa hmotnosti (a veku) dieťaťa. Ak ste si nie istí, opýtajte sa Vášho lekára či lekárnika.

Kombinácia toho istého liečiva v dvoch rôznych liekoch nie je vhodná (napr. Paralen + Panadol)! Môže dôjsť k predávkovaniu. Vždy je potrebné dodržiavať časové rozostupy medzi jednotlivými dávkami (ako je uvedené v príbalovej informácii).

Povolená je kombinácia paracetamol a po 4hod ibuprofen (príklad Paralen (Panadol) čípky/sirup/tablety a po 4hod Ibalgin (Nurofen) čípky/sirup/tablety).

Kombinovať len v prípade krajnej núdze a s maximálnou opatrnosťou, aby neprišlo k predávkovaniu – známe sú prípady, kedy dieťa liečili obaja rodičia bez vzájomného dohovoru a došlo k podaniu nadmerných dávok liečiv.

6. Vyhľadať lekára je potrebné v prípade, že zvýšená teplota presiahne 38°C (deti do 6 mesiacov), resp. nad 40°C (deti nad 6 mesiacov).

Rovnako lekárska pomoc je dôležitá v prípade objavenia sa vyrážky, ak má dieťa bolesti, ťažkosti s dýchaním.

Ďalšími varovnými signálmi je apatia, neutíšiteľný plač, odmietanie tekutín a potravy.

7. Pri náhlych teplotných zmenách tela dieťata môžu vzniknúť febrilné kŕče (týka sa to zväčša detí medzi 6-tym mesiacom a 5-tym rokom). Dieťa je vhodné osprchovať studenou vodou a položiť na podložku, kŕče by mali pominúť do 15 minút. V opačnom prípade je potrebné ihneď volať záchrannú službu. 


Zdroje:

KOVÁCS, L. Horúčka a horúčka neznámeho pôvodu. Pediatr. prax, 2007, 2, 94-00.

MRÁZ, M. Diagnostika a liečba horúčky u novorodencov, dojčiat a batoliat. Pediatr. praxi, 2005, 5, 235-239.

Obrázky:

www.pixabay.com


Mgr. Matušková